Brown Creek
Nepoznám cestu do Brown Creek , ale podvedomie mi hovorí kam mám ísť.
Cez hustý les , kde vedie úzka asvaltová cesta , všetko sa mu tu zdá nové ,nepreskúmané ale cítim akoby som tu už raz bol akoby som tadial to prechádzal pravidelne každú noc.
Úzka cesta , stále stúpajúca vyššie a vyššie .
Žiadne lampy , žiadne osvetlenie jediné čo mi ukazuje cestu sú svetlá osvetlujúce stĺpiky na okraji cesty , za nimi už iba hustý ihličnatý les .
Po kraji na odpočívadlách karavany s troškou svetla vo vnútri. Na každom kilometri tabuľa upozorňujúca na divokých vlkov a medvede. Skalnaté previsy typické pre horskú oblasť. Zrazu sa cesta rozdvojuje , žiadna smerová tabuľa nič . Kam mám ísť ? Kde je tá správna cesta ?
Vystúpim z auta a trocha sa tu porozhliadnem , snáď mi inštinkt znova napoviem kam mám ísť.
Absolútna tma , vypol som aj svetlá na aute, nechápem nie je normálne aby som vystúpil z auta a chcel vstúpiť do absolútnej tmy . Ale niečo ma ťahá vstúpiť a vydať sa naľavo , do temnoty.
Asfaltová cesta sa po chvíli končí a začína iba prašný skalnatý chodník , cesta klesá. Cítim akoby som sa prepadával stále hlbšie a hlbšie .
„Kto je tam ?“
Kričí neznámy hlas oslepujúci ma baterkou .
„Počujem ťa, tak odpovedaj ! „
To svetlo mi vadí chcem aby ho vypol , oslepuje reže mi oči páli moje zmysli .
-Hľadám Brown Creek , neviete ma nasmerovať ?
Baterka odrazu vypne , svetlo a neznámy hlas sa stratí .
Počujem iba rýchle kroky stále viac a viac vzďalujúce sa odomňa, v hlave počujem stále viac a viac zrychlujúci sa dych , paniku, strach ale nie je môj. Nie sú to moje pocity . Akoby pri mne stála iná osoba. Zahalená v neviditeľnom plášti.
Po chvíľke zase iba ticho a tma. Vystrašil som ho ?
Bez slova vypol baterku a ušiel .
Cesta sa stále viac a viac rozširuje , konečne vidím nejaké svetlá , konečne našiel som to Brown Creek.
V popredí pár karavanov , vedľa nich roztiahnuté stany. Celý komplex osvetľujú obrovské lampy. To svetle je neuveritelne silné . Pred chvíľou som bol v najtemnejšej tme a teraz nezvyklé osvetlenie. Ba priam silnejšie ako za jasného dňa. Na každom karavane je niekoľko lámp , silných žiaroviek . V strede sa nachádzajú silné svetlá smerujúce do všetkých strán. Ako na štadióne , keď hráči potrebujú vidieť každý kút ihriska. V celom komplexe nie je ani kúsok tmy ani kúsok tiena . Všetko je osvetlené je to zvláštne. Boja sa obyvatelia tohto komplexu azda aj toho najmenšieho tieňa ? Na všetkých chatách a karavanoch sú zatiahnuté žalúzie, zavreté okenice.
V zadnej časti sa nachádzajú chaty spojené úzkym kamenným chodníkom .
Bol som tu ubytovaný ? Preto ten leták z chaty ? Neviem nepamätám si to , nezdá sa mi to ani povedomé.
Nemal by som sa tu takto pohybovať , v noci sám čerstvo upečený vrah .
Zamierim k informačnému stredisku , najvyššia budova z celého komplexu. Bočná strana celá presklená s krásnou terasou s výhľadom na hory. Vo vnútri sa svieti , snáď niekto bude na recepcií .
Veľký masívny pult z borovice , za ním kľúče od chát . Na stole zlatá lampa a informačné letáky oblasti . Možno ten istý ako som našiel v aute . Elamor Mount Village to je napísané na letáku . Azda nie som vo Brown creeku ? Splietol som sa , vydal som sa zlou cestou , môj inštinkt ma sklamal . Na zadnej strane letáka je malá orientačná mapa oblasti.
Nachádzam sa v Elamour Mount Village.
Turistická dedina vybudovaná pod horami s kapacitou 3500 miest. Ponúka ako jedna z mála široké portfólium kvalitnej luxusnej zábavy. Od 25 kilomtrovej pešej túry až k výstupu na najvyšší vrchol Elamour Mount vo výške 5265 metrov nad morom . Izby aj pre tých najnáročnejších zákazníkov.
No nikde nenachádzam vyznačený Brown Creek . Existuje vôbec ? Je ten leták vlastne z tejto oblasti ?
Niečo mi vraví že je to určite niekde tu , nie som ďaleko , cítim to .
Musím sa niekoho spýtať , tunajší ľudia to určite budú poznať ,ale nikde nikoho celá hala je prázdna , počuť iba praskajúce drevo pod návalom tepla v krbe , len tak bez dozoru .
Nečudujem sa kto by sa chcel v lese pohybovať v nocí sám .
No potrebujem ubytovanie potrebujem si konečne oddýchnuť , prečistiť hlavu . Uložiť si myšlienky a spamätať sa z toho čo sa stalo .
Vezmem si kľúč od chaty číslo 28 , peniaze nechám na pulte spolu s lístočkom . Určite im to nebude vadiť , zajtra im to poprípade vysvetlím .
Pred odchodom ma ešte zaujme obrovský plagát , rybí festival . Súťaž a najväčšiu ulovenú rybu roka a sprievod spojený s karnevalom . Iba u nás v Elemour City nenechajte si ujsť.
Nemám práve myšlienky na zábavu .
-
Chata číslo 28 na koni celej chatovej uličky , nevyzerá príliš luxusne, ale nie som náročný zákazník postačí mi iba posteľ.
V chate iba jedna veľká posteľ, nad ňou obrovská priam strach naháňajúca hlava medveďa. V roku veľká drevená hnedá skriňa . Aj tak nemám žiadne šaty čo by som do nej odložil . Je čas ísť spať, na posteli iba prikrívka , žiadny vankúš ? Nebude to luxusná noc ale to mi je teraz úplne jedno .
„Vstávaj , je čas sa prebudiť !“
Prebúdzam sa v obrovskej posteli s červenými prikrívkami. V rohu miestnosti je biely kufor . Spoznávam ho dal som ho Alice k 27 narodeninám . Je azda tu ? Prišla tu so mnou ?
Obúvam si moje staré ale teplé papuče .
Vonku je krásny slnečný deň.