Kabínka
-Kde som to ?
-Čo sa to somnou stalo ?
-Ako som sa sem dostal ?
Som na toaletách nejakého občerstvenia , predomnou iba zrkadlo a umývadlo , v rukách držím nôž.
Veľká neónka osvetľuje celú miestnosť. Na bočnej stene iba zažltnutý uterák prevesený na želetnom držiaku. Všetky kabínky až na jednu sú otvorené čo je v tej poslednej.
Podvedome sa obávam najviac , že tuším čo tam nachádza. Nikde nevidím žiadnu krv .Čistý ostrý chirurgický nôž ktorý stínam v ruke je predzvesťou niečoho zlého , spravil som to zlo práve ja ? Prezerám sa v zrkadle no nikde nevidím žiadne zranenie . Strašne mi treští hlava , nie je to obyčajná bolesť ba ani ako po údere. Cítim akoby bolesť od únavy.
Nechcem otvoriť tú poslednú kabínku bojím sa toho čo sa v nej bude. Čo ak je tam niekto ? Niekto komu som ublížil . Vnútorne ma sužuje strach , že som spravil niečo zlé , cítim vnútornú zlosť, hnev, žiadnu ľútosť.
Niekto vchádza do miestnosti .
Chlap asi dva metre vysoký zavalitej postavy v rybárskej rovnošate.
Podozrivo si ma obzerá , no ja sa naďalej tvárim že si ho nevšímam , narovnávam si bundu a upravujem sa v zrkadle , snažím sa byť nenápadný.
Ale čo ak vojde práve do tej poslednej kabínky , a nájde tam bezvládne dobodané telo.
Podozrenie ihneď padne na mňa , ak tam vojde musím niečo spraviť.
Prichádza k umývadlu , pootáča kohútikom vlažná voda odteká silným prúdom.
Obzerá sa v zrkadle , jemne si omáča ruky a uhladzuje svoje šediny.
Začína sa vo mne zberať strach, hnev ako chrípka ma celého pomaly ovláda.
Otáča sa, kráča smerom k kabínkam , míňa prvá míňa druhú míňa tretiu už ostáva iba jedna.
Otvorí ju! a všetko vypláva na povrch , musím niečo urobiť.
Odtrhávam kovový držiak , navlhnutý zažltnutý uterák padá k zemi. Rybár už otvára kabínku, urobím dva rýchle kroky a plnou silou ho udieram do hlavy a znova a znova a znova ! Padne na kolená rukami sa snaží kryť hlavu pred stále silnejšími a silnejšími údermi. Nenávidím ak niekto odoláva ! Stále sa pokúša brániť , stále nemá dosť ? Svaly v tele sa mi zvierajú od zlosti. Stále viac počuť môj stupňujúci sa dych .
Konečne !
Ruky mu padajú k podlahe , už sa nevládze brániť ešte niekoľko úderov a bude to.
Hotovo !
Stojím nad ním srdce mi udiera silno ako zvon „BUM BUM BUM „ . No nie rýchlo ako o pretek alebo ako pri adrenalínovom zoskoku ale pomalým tempom. Silné pomalé údery srdca je jediné čo v tej chvíli počujem .
Stena, strop všetko je poznačené krvou , pod telom rybára sa pomaly vytvára kaluž krvi. Sedí v nej nehybný, bez dychu .
Čo som to spravil ?!
Ubil som nevinného rybára , kvôli čomu ? Čo sa to somnou zase stalo ? Čo ma to pochytilo ? Železná tyč celá od krvi , nástroj môjho ohavného činu mi padá z rúk na podlahu
Nedokázal som sa ovládnuť . Pochytil ma strach, úskosť , panika. Nevedel som čo mám robiť.
Jediné východisko z toho strachu pre mňa bol hnev , útok. Nebol som tom ja niečo má ovládlo.
Už mi je jednoznačné jasne čo je v tej kabínke. Kto je ten ďalší chudák ? ,Čo som mu spravil a hlavne prečo ? Tak strašne veľa otázok a žiadna odpoveď. Nechápem čo sa to deje nedokážem ovládať svoje činy ?
Musím rýchlo odísť čo ak niekto vojde. Nachytá má ? Znova sa neovládnem a zaútočím aj na neho ?
Pristihnutý na mieste činu . Nebolo by lepšie ak by som sa priznal ? Ísť na políciu a postaviť sa čelom k následkom mojích činov. Nie ! Stráviť zvyšok môjho života za mrežami nie je moja predstava budúcnosti . Musím rýchlo utiecť odísť , stratiť sa .
Bundu mám celu od krvi , nemôžem ju len tak vyzliecť a nechať ju tu pohodený pri bezvládnom rybárovi . Podľa nej by ma určite našli . Obrátim ju na ruby , krv skryjem odídem akoby sa nič nestalo.
No kto je v tej kabínke , musím ju otvoriť nemôžem len tak odísť. Musím sa presvedčiť kto sa v nej skrýva.
Chytám madlo kabínky a so zadržaním dychom ju otváram.
Čo to má znamenať ???
Kabínka je prázdna !
Čo som to spravil ?! Zabil som kvôli strachu z ničoho ? Počkať, niečo leží na vrchu splachovadla . Je to list dôkladne zalepený s pečaťou akéhosi šesťuholníka s hlavou u prostred , asi niekomu vypadol. Ale ako mohol vypadnúť na vrch splachovadla , niekto ho tu zabudol alebo naschvál nechal ? Vo vnútri je zažltnutý lístok píšem sa na ňom.
„ Rybár rybičky železnou tyčou v nádrži kántri , od dnes sa už viac neodváži. V nádrži červenej v kraji miestnosti nehybne si sedí. Nie je už tak trošku bledý ? “
Môj dych sa skoro zastavil.
Nechápem čo to má znamenať. List ktorý akoby opisoval to čo sa stalo práve teraz. Kto ho sem dal ? Azda ma niekto na to naviedol . Vedel čo urobím v tejto chvíli , preto som na tomto mieste ? Som iba nástroj nejakého šialenca ako mačeta masového vraha. Písmo sa liste sa mi zdá povedomé ale nedokážem si spomenúť odkiaľ. V hĺbke duše dúfam že iba spím , je to zlý sen a ja sa prebudím v svojej teplej posteli a bude po problémoch .
Musím odísť , nie som tu v bezpečí . Ironické , že sa práve vrah bojí o svoje bezpečie. Vždy som si myslel, že ľudia schopný týchto činov nemajú strach . Ako v horory kde ustráchanú obeť naháňa chladnokrvný zabijak bez náznaku strachu. Ale ja som strachom celý naplnený, neviem čo so mnou bude práve som sa stal vrahom . Moja duša sa stáva stále viac temnou a chladnejšou .
Vychádzam z toaliet akoby sa nič nestalo . Kráčam uličkou smerom k baru . Bar je skoro prázdny iba barman zotiera pult a na jeho konci sedí opretý o pult akýsi opilec oblečený v koženej hnedej bunde. Nad ním svieti nápis Wild Three Bar. Pridávam do kroku chcem byť čo najskôr preč .
„Bledé tváre duch skrz dušu zviaže“ zašomrá opilec a pozrie na mňa akoby ma chcel varovať.
Kto to bol a vedel čo sa práve stalo ? Čo mala tá veta znamenať ? Asi je to iba opilec ktorý vraví nezmysli .
Bar zvonku vyzerá ako lovecký zrub , malá terasa a pár schodov na parkovisku . Všade okolí iba divoká príroda a vysokánske stromy ktorým špičky osvetluje iba mesačný svit.
Na parkovisku spoznávam svoje auto , stojí pri odpočívadle pod veľkou borovicou . Konečne prvý aj keď nepodstatný čriepok . Prišiel som tu autom aj keď neviem odkiaľ .
Prehmatám si vrecká a mám šťastie ,kľúče.
V aute nachádzam letáčik „ Brown Creek“ Chatová osada.
Prvá stopa.
PRIHLÁS SA